Deň ako beh na vlak

Autor: Sokratov inštitút | 30.11.2013 o 7:00 | Karma článku: 10,50 | Prečítané:  516x

Rána bývajú u nás v dome pod lesom tiché a studené, lebo od rieky prúdi chlad. Posteľ  mám rovno pod strešným oknom a v lete ma budí slnko. Teraz v zime ho nahrádza budík a hneď ako zazvoní vyskakujem z postele, ináč by som zaspal. Zapnem budík a dostávam SMS-kou s ponuku ísť cez víkend prednášať o PR na skautský kurz. Srdce zvíťazí nad rozumom, ktorý hovorí že sa treba učiť, lebo koniec semestra sa blíži a pokiaľ si to nerozmyslím rýchlo odpisujem, že to beriem.

 

Deň začínam pravidelným behom na vlak, posledný rok vlastne celý bol tak trochu beh na vlak. Vlaková stanica vo Zvolenskej Slatine je pre mňa veľmi zvláštne miesto a snívam, že ju raz premením na divadlo a kníhkupectvo s kaviarňou na peróne... Zo sna ma vytŕha  zadanie z genetiky, ktoré musím stihnúť vypočítať cestou do Zvolena. Študujem ekológiu, ale prichádzam na to, že zo mňa asi žiaden biológ nebude. Mám rád konkrétne výsledky mojej práce a chvíľami mávam pocit, že všetko dôležité už bolo na svete vyskúmané. Stačí to už len zrealizovať...

Svižným krokom kľučkujem pomedzi zaspatých ľudí k nám na fakultu do najvzdialenejšieho kúta školy.  Prichádzam práve včas, rýchlo obliecť biely plášť a zapnúť mikroskop. Nato, že je sedem hodín ráno sa mi darí odrezať  celkom tenký preparát z listu dákej prečudesnej rastliny. Po labáku bežím na opačný koniec školy vypočuť si niečo z hydrológie.

Po škole zbehnem na poštu poslať obálku plnú byrokracie do jednej nadácii, ktorá nám poskytla grant. Z pošty rýchlo na autobus, lebo dnes ma ešte čaká zážitkový program, ktorí robím pre žiakov jednej základnej školy zo Zvolena.  Spoločne ideme k nám do Slatiny do Skautského centra. Deti sú veľmi bystré a spoločne hľadáme príčiny vzniku povodní. Na záver im poukazujem rôzne opatrenia na zadržiavanie zrážkovej vody, ktoré sme vybudovali u nás v skautskej záhrade. Napriek obavám ich pani učiteľky,  za odmenu pre deti, že boli pozorné a nevyrušovali,  vešiam laná na lezeckú stenu a začína sa skutočné dobrodružstvo.  Mám rád dobrodružstvá a mojim cieľom je viesť slobodne deti  vlastnými cestami k zodpovednej dospelosti.

Keď deti odídu domov, zostávam sa ešte porozprávať s tetou susedou pri plote. Susedka má už vyše 85 rokov, pred troma rokmi, keď sme zobrali záhradu pre skauting do prenájmu veľmi sa bála, ale teraz je rada, že sa má s ňou kto porozprávať. Udržujeme poriadne susedské vzťahy, teda len také polovičaté, keďže tam nebývame, ale sme tam pomerne často. Dnes sme sa rozprávali o druhej svetovej vojne a fašistoch, ktorí sa vracajú. Je veľmi sklamaná z toho čo sa tu deje a hovorí mi: „Martin ty si šikovný a múdry chlapec, keď  raz budeš kandidovať a ja budem ešte žiť, určite ti dám hlas!" Usmejem sa a odchádzam poliať sadenice ríbezlí čo sme tam zasadili pred pár týždňami. Teta dodáva: „Na jar, ak dožijem, dám vám semiačka na kvety, aby ste to tam mali farebnejšie."  Zo skautského domu beriem igelitku plnú plástových fliaš, každý týždeň sa tam nazbiera za jednu tašku plastových obalov. Vôbec nerozumiem tomu, že prečo si deti stále kupujú tú vodu vo fľašiach.

Doma v poštovej schránke na mňa čakajú dva listy, v jednom je ďalšia zmluva, ale druhý to vyvažuje, je tam pekná knižka od kamošky, hneď mám lepší deň. Zmluvu hádžem na kopu nevybavenej byrokracie. To, že už prichádza zima vidieť všade navôkol. S ocinom ideme popíliť trochu dreva, aby nám z toho postupne odbúdalo.

Ako sme začali minulý rok kúriť drevom v krbe, akosi viac prežívam ten  priamy kontakt premieňajúceho sa živého stromu na teplo v izbe. Keď skončíme je už poriadna tma.

V izbe zapínam notebook, vyskakuje na mňa z e-mailovej schránky 5  neprečítaných správ a ďalšie na Fest blude. Ešte rýchlo nahodiť nové veci na skautské weby, čo spravujem a pomaly je čas ísť spať. Snažím sa trochu spísať si niečo pripraviť na tú prednášku, no nejako sa mi to nedarí. Zo zombie stavu ma prebúdza ďalší telefonát a verím, že bude posledný na dnešok , lebo ich bolo viac než dosť.

Som K.ompletne O.dpálený, v posteli si trochu prelistujem z knižky, čo dnes ku mne priletela, aby som mal aspoň chvíľku na duchovno, ale už sa na to veľmi neviem sústrediť a ešte k tomu o 6 hodín začína nový deň. Večerný rituál. Vypnúť telefón, poriadne vyvetrať a začať počítať hviezdy, ktoré mi blikajú rovno nad hlavou za strešným oknom - prvá, druhá, tretia...

 

Martin Cero Cerovský - študent Sokratovho inštitútu

 

Prvú polku života prežil v paneláku na sídlisku a druhú v dome pod lesom pri rieke.

Kedysi sa bál čo i len vkročiť do lesa, no počiatočný strach prekonal a dnes vedie skautský zbor.

Rád píše do rôznych časopisov. Realizuje všelijaké projekty na rozvoj miestnej komunity a popri tom sa intuitívne hrá so životom.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Harabin uniká disciplinárnym trestom

Sudcovi hrozí pokuta, preradenie na súd nižšieho stupňa, ale aj strata talára. Kolegovia ho zatiaľ ani raz neuznali za vinného.

KOMENTÁRE

Ako Danko začal mať problém s kebabom

Keď to hovoril Breivik, vraveli sme, že mu straší vo veži.


Už ste čítali?