Len jeden akord z durovej tóniny (Tomáš Fedorko)

Autor: Sokratov inštitút | 8.12.2013 o 19:58 | Karma článku: 11,50 | Prečítané:  913x

  Keď som bol malý chlapec, rodičia ma dali na klavír. Na talentových skúškach som sa prejavil ako schopný adept a ZUŠka bola pár ulíc od nášho domu. Chodil som tam veľmi rád a tak ako každé dieťa, ktoré v normálnej škole preniká do tajov abecedy, slov, viet a príbehov, som ja za klávesnicou začal prenikať do tajov nôt, taktov, melódií, harmónií... Vždy si na to obdobie rád spomeniem.  

 

Medzi ľuďmi koluje známy vtip o tom, ako sa syn pýta otca, prečo má klaviatúra biele a čierne klávesy. Vraj preto, lebo bielymi sa hrá na svadbe a tými čiernymi...Pointu poznáme.

Samozrejme, pravda je niekde inde. Ale čo ak by sa syn spýtal otca: „Aký je rozdiel medzi durovým a molovým kvintakordom?" Otec by mohol ponúknuť teoretickú, pre laika nezrozumiteľnú odpoveď  -  durový kvintakord je trojzvuk, ktorý sa skladá zo základného tónu, veľkej tercie a kvinty. Molový kvintakord je trojzvuk, ktorý sa skladá zo základného tónu, malej tercie a kvinty. Bodka.

Myslím, že po poznaní dychtivý syn by si po tejto odpovedi rozmyslel štúdium klavíra a volil by flautu.

Existuje ale aj jednoduchšia odpoveď. Intuitívnejšia. Durový akord je veselý. Molový je smutný. Bodka.

 

Predpokladám, že každý, kto číta tento blog, pozná slovenskú hymnu.

To je tá, ktorá sa začína slovami Nad Tatrou sa blýska...

Keď už pre nič iné, vieme si ju živo vybaviť v súvislosti s úspechmi „našich" chlapcov v Petrohrade, Göteborgu, Helsinkách, potom DLHO nič a potom vo Vancouveri a opäť v Helsinkách...

Ruku na srdce, komu by nevypadla slza?

Je ale trochu škoda, že s výnimkou športových udalostí a povinných oficiálnych jázd vládnych (ne)činiteľov hymnu takmer nepočuť. Myslím si, že je to nádherná pieseň a má nádhernú melódiu. Pre mňa, ako hudobníka a najmä ako Slováka, má jednu jedinú, ale zásadnú chybu - končí sa molovým akordom. Končí sa smutne. Sklopiť hlavu, pripažiť vystretú ruku a potom na panské, do roboty, do reality. Naša hymna je krásna, ale jej finálne vyvrcholenie je trpké. Nedáva nádej na zlepšenie. Len dojímavo hovorí o tom, ako by to malo byť. Aby „sa prebralo...". Ako sa môže, to Slovensko, prebrať, keď to celé končí tak smutne?

Navrhujem zlepšenie. Navrhujem vymeniť posledný akord našej hymny. Namiesto molového dať durový. Ako to len bolo? Durový akord je veselý. Molový je smutný.

 

Volám sa Tomáš Fedorko a som študentom Sokratovho inštitútu. Sokratov inštitút verí, že spoločnosť môže výrazne ovplyvniť aj jediný človek, pokiaľ má dosť znalostí, odvahy, pracovitosti a má charizmu. Sokratov inštitút vznikol preto, aby vytváral podmienky pre rozvoj takýchto osobností: mladých ľudí, ktorí sa neboja na sebe pracovať, niesť zodpovednosť za svoje rozhodnutia a ísť si za svojou víziou.

 

Som mladý, nebojím sa na sebe pracovať, niesť zodpovednosť za svoje rozhodnutia a ísť za svojou víziou. Túžim potom, aby bolo Slovensko raz lepšou krajinou pre život. A preto navrhujem každému, kto má doma klavír (šikovnejší to dajú aj na gitare, bubeníci - prepáčte, máte smolu), aby si zaň na chvíľu sadol a skúsil si zahrať melódiu našej hymny. Najprv s tým pôvodným, trpkým koncom. A potom to skúste ešte raz, len vymeňte ten posledný molový akord za durový. Tak, čo vy na to? Neznie to predsa len o kúsok optimistickejšie? „Aby sa prebralo" na ten druhý pokus neznelo ako pohrebný nárek, ale ako pozitívny štart niečoho nového. Držím Ti palce, Slovensko.

Tomáš Fedorko

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Harabin uniká disciplinárnym trestom

Sudcovi hrozí pokuta, preradenie na súd nižšieho stupňa, ale aj strata talára. Kolegovia ho zatiaľ ani raz neuznali za vinného.

KOMENTÁRE

Ako Danko začal mať problém s kebabom

Keď to hovoril Breivik, vraveli sme, že mu straší vo veži.


Už ste čítali?