Ušiel mi tiger (Martin Buňo)

Autor: Sokratov inštitút | 8.1.2014 o 10:00 | Karma článku: 8,92 | Prečítané:  734x

  Drahá Puppi, rok strieda rok a ja bilancujem, či skôr balansujem, ten starý. Rozprával som sa s mnohými ľuďmi a všetci vraveli podobne, akoby sme žili rovnako. No lemon no melon. Sprava aj zľava stále to isté, len no lemon no melon. Bez kyslosti asi sladké nebude, to si všetci pamätáme už z detstva a ja sa domnievam, že je to všeobecná múdrosť, ktorú nás naše matky podvedome naučili.

Doba sa mení, a rýchlo. Obávam sa, že už to je naozaj zlé. Totiž, ušiel mi tiger. Ale nebojte sa drahá Puppi. Ono to nie je tiger. Je to vlk. Veľký biely vlk. Je takmer totožný s Tracyho tigrom, len jeho tiger bola puma. Veľká čierna puma. Myslím, že teraz brázdi moria na opitom korábe a rozmýšľa nad albatrosom uväzneným na palube. A možno mu len chýba list, v ktorom jeden z hlavných predstaviteľov romantizmu ďakuje prekliatemu básnikovi za jeho verše.

 

Kultúra smrti po prvé

Bol som na pracovnom pohovore. Tiger zostal pred dverami strážiť. Nevzali ma. Vraj na otázku „aké osobné ciele do budúcna by som chcel naplniť“ sa nemá odpovedať, že by som chcel byť dobrým otcom. Nezhodovalo sa to s krédom firmy. Podľa slov PR manažéra ich vízia v mnohom prevyšovala tú moju. Nepomohli ani posledné dva riadky v CV. Komunikatívny, flexibilný, trpezlivý, spoľahlivý... Vlastne, keď ich čítam, rozmýšľam, o kom to moje CV je.

Nemyslím si, že homosexualita nesie zodpovednosť za rozpad rodín. Nemyslím si, že za dnešnú rozvodovosť môže homosexualita. V najväčšej miere za to môžu rodičia. Práve oni rodinu najviac zbližujú, požehnávajú, ale aj rozdeľujú.

Miestami mám pocit, že väčšinu detí vychovávajú ovládače. Jeden televízny detský program pravidelne prerušuje vysielanie s odkazom, že teraz je čas na to, aby sa rodičia venovali svojím deťom. Táto pauza trvá asi tri minúty. Tak bizarné, drahá Puppi, nemyslíte? Pred pár dňami som sedel u kamaráta a pozerali sme hokej, keď jeho šesťročná dcérka začala kričať. Nie, nedali sme gól. Spoznala na reklamnom banneri svoju obľúbenú značku. Veď rovnakej značky má mobil, tablet a v detskej televízor.

Moja najmilšia, to čo mi v roku 2013 v rodinách chýbalo najviac bol domov. To útulné miesto, kde môžete byť bez problémov sami sebou.

 

Kultúra smrti po druhé

Drahá Puppi, kým ste tak ďaleko, sociálne siete prežívajú boom fashion príspevkov. A tým nemyslím príspevky typu „tell a therapist, not facebook“. Vytrhli sme z kontextu krátke vetičky a zdieľame ich ako nádherné citáty. Sú plné krásnych slov, lásky, nežnosti, krehkosti, blízkosti a vzájomnosti. Tu Ježiš, tam Tolle, vedľa Ruiz, opodiaľ Buddha a neďaleko Nietzsche, či Sokrates s Gandhim. Až by si človek myslel, že na tomto Slovensku sa všetci milujeme. A popri týchto krásnych slovách mi v duši jemne bije tichý hlások pripomínajúci župné voľby, pripomínajúci mesto v ktorom pred niekoľkými rokmi bolo Slovenské národné povstanie.

 

Vianoce

Tiger už je preč. Ušiel. A možno je aj dobre, že utiekol. Vianoce vždy niesol ťažko. Miesto tigra mám pred sídliskom teraz asi troch nových psov. Každý rok po Vianociach mám pred sídliskom aspoň troch nových psov. Keby som žil ako freelancer s heslom Do what you love, tak by som si možno zriadil požičovňu vianočných psov. (Avšak ako budúci ekonóm sa obávam, že ak by sme sa všetci začali riadiť vyššie spomínaným heslom, tak pochováme naše HDP i vlasť. Možno by pomohla legalizácia marihuany a prostitúcie.)

Deň pred Silvestrom som sa uprostred noci vybral na prechádzku. Tešil som sa na ticho. Miesto toho ma tam zastihla hádka poloopitých tínedžerov, zvuk televízorov spoza okien bytov a nakoniec krik muža asi z piateho poschodia, ktorý sa ako vietor niesol celým sídliskom. A prišlo mi, drahá Puppi, že tie zlé veci sú vždy hlučnejšie ako tie dobré. Že lásku počuť málo, že dobré si pamätáme menej ako to zlé. Že hlasitý smiech má len málokto a objatie nepočuť vôbec. Že nešťastie kričí viac ako šťastie.

Kedysi dávno som môjmu tigrovi daroval kompas. Ale viem, že sa ním neriadi. Keby áno, tak by sa vlastne stratil len viac na sever. Môj tiger, podobne ako ten Tracyho, je totiž láska. A on vie, že k šťastiu a slobode potrebuje čo najmenej. A tak ako v Rimbaudovej básni aj ten najväčší opitý koráb nakoniec zatúži po tej malej kaluži vedľa domu. Môj tiger sa vráti, som si tým istý. Ale až s Vami moja drahá Puppi.

 

Toužím-li po vodách Evropy, toužím vskutku

po černé, studené kaluži u křoví,

v níž vonným soumrakem hoch pouští si, pln smutku,

lodičku křehoučkou jak motýl májový.

 

S láskou

 

Váš Maťo

 

Martin Buňo

autor je študentom Sokratovho inštitútu

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Harabin uniká disciplinárnym trestom

Sudcovi hrozí pokuta, preradenie na súd nižšieho stupňa, ale aj strata talára. Kolegovia ho zatiaľ ani raz neuznali za vinného.

KOMENTÁRE

Ako Danko začal mať problém s kebabom

Keď to hovoril Breivik, vraveli sme, že mu straší vo veži.


Už ste čítali?